Pestovateľská pálenica Vráble

História pálenice vo Vrábľoch

História výroby liehu vo Vrábľoch siaha až do roku 1898, keď na ľavom brehu Telinského potoka (teraz sídl. Kaška) založil Leopold Schick liehovar, ktorý prevádzkoval až do 2. svetovej vojny. Po vojne Štefan Schick požiadal mesto o pokračovanie výroby liehu. Povolenie mu nebolo vydané a po prevrate v roku 1948 ešte 12 rokov prevádzkoval pálenicu štát. V rokoch 1850-1860 bol vybudovaný komplex budov octárne (Hlavná ulica) rodinou Pollakovcov a Petöovcov. Až do roku 1942 vyrábali likéry. Zrušená bola aj prevádzka výroby liehovaru na distribúciu do obchodov a krčiem, ale tiež pre pestovateľov ovocia bratov Filipa a Ignáca Rosenzweigovcov v rokoch 1880-1950. Ich starší brat Emanuel prevádzkoval liehovar do konca už pred rokom 1865. Pálenica sa nachádzala blízko terajšej mestskej tržnice na Hlavnej ulici. Po znárodnení v roku 1948 vyrábala ešte sedem rokov pálenku.

Začiatkom 20. storočia (1903) bolo v meste Vráble v prevádzke niekoľko liehovarov: Rosenzweig, Petö, Schick a obecný liehovar. Známe boli voňavé likéry, rumu a najmä hruškový likér, ktorý dodávali aj na panovníkov dvor vo Viedni.

V roku 1968 bola MNV vo Vrábľoch za aktívnej účasti záhradkárov zahájená výstavba pestovateľskej pálenice na Kollárovej ulici, ktorá vyrába ovocné destiláty až doteraz. Po roku 1989 prevzalo budovu mesto Vráble a do roku 1993 ju prevádzkovalo pod mestským podnikom MEPO. Po privatizácii pálenice v júni 1993 prebehla rozsiahla rekonštrukcia celého objektu aj technologického zariadenia -plynofikácia , doplnenie destilačného a chladiaceho zariadenia, dobudovanie hygienických zariadení a odpadového hospodárstva. Za posledné roky sa pálenica dostala do povedomia pestovateľov zo širokého okolia Vrábľov. Prevádzka má sezónny charakter. Začína sa zvyčajne v júli a končí v marci nasledujúceho roka.